Odstúpenie od zmluvy bez uvedenia dôvodu je inštitút, ktorý sa spája najmä v prípade nákupu tovarov alebo služieb prostredníctvom elektronického obchodu tzv. „cez eshop“.

V tomto článku si rozoberieme ako postupovať v prípade, že ste prevádzkovateľom eshopu (Predávajúci cez eshop) a váš zákazník, ktorý je spotrebiteľom odstúpil od kúpnej zmluvy bez uvedenia dôvodu. Hneď na úvod tohto článku musíme poznamenať, že problematika bude rozobraná hlbšie do detailov a budeme rozoberať situácie, na ktoré ani prax, ani zákonodarca nedávajú jednoznačnú odpoveď.

Na škodu veci zákonodarca nedáva odpovede na všetky otázky, ktoré sa môžu v tomto prípade vyskytnúť a preto v niektorých špecifických prípadoch musíme vychádzať z obchodnej praxe a rozhodnutí príslušných orgánov štátnej správy (Slovenská obchodná inšpekcia). Nakoľko je problematika ochrany spotrebiteľa a predaja cez internet značne rozsiahla v tomto texte sa budeme snažiť priblížiť príklady z praxe za použitia čo najmenej právnej terminológie.

Jednoduchý prípad odstúpenia od kúpnej zmluvy bez uvedenia dôvodu

Jednoduchý prípad z praxe odstúpenia od zmluvy bez udania dôvodu môže vyzerať takto:

Zákazník si vo vašom eshope zakúpil topánky. Tie si vyskúšal a zistil, že mu nesedia, a preto vám ich vrátil naspäť. Ku tovaru priložil formulár odstúpenia od zmluvy kde uviedol, že si od zmluvy želá odstúpiť bez udania dôvodu a uviedol svoje číslo účtu. Po prevzatí vrátených topánok ste mu peniaze za topánky a za dopravu vrátili na účet.

Uvedené je však ten najjednoduchší prípad, pričom z praxe môže nastať viacero problémov, ktoré si rozoberiem nižšie. Úkon odstúpenia od zmluvy bez uvedenia dôvodu v sebe zahŕňa viacero inštitútov a pojmov, ktoré pri ich realizácii v praxi môžu prinášať problémy a viacero otázok:

• Kto môže odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu
• V akej lehote môže spotrebiteľ od zmluvy odstúpiť
• Akým spôsobom môže spotrebiteľ odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu
• Aký tovar, alebo službu je možné vrátiť bez udania dôvodu
• Akým spôsobom môže spotrebiteľ tovar od ktorého kúpy odstupuje vrátiť
• V akom stave musí byť vrátený tovar. Čo v prípade ak vrátený tovar je poškodený
• Čo v prípade ak je vrátená len časť objednávky ?
• Načo má spotrebiteľ nárok a akým spôsobom musí predávajúci vrátiť peniaze spotrebiteľovi

Kto môže odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu ?

Už v takto na pohľad jednoduchej veci neexistuje jednotný právny názor. Jednoduchou odpoveďou je spotrebiteľ. Teda fyzická osoba, ktorá si kúpila tovary, alebo služby pre vlastnú potrebu, alebo spotrebu. Jednoduché nie ? Nie tak úplne… V zmysle § 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa zákon č. 250/2007 Z.z.:

„spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.“

Z uvedeného teda vyplýva, že spotrebiteľom môže byť aj SZČO (tzv. živnostník), nakoľko aj on vystupuje v postavení fyzickej osoby, pričom aj on môže niektoré tovary nakupovať síce „na IČO“, ale v postavení spotrebiteľa.

Príklad:

„Živnostník murár si v eshope zakúpi notebook. Notebook si môže zakúpiť nakoľko ho bude využívať napríklad na emailovú komunikáciu so svojimi zákazníkmi, avšak s predmetom jeho podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania nie je predaj elektroniky. Aj napriek tomu, že v objednávke a na faktúre je uvedené obchodné meno, IČO a DIČ živnostníka, živnostník v tomto prípade vystupuje v postavení spotrebiteľa“

Čo sa týka obdobného prípadu. Ak je kupujúcim napríklad spoločnosť s ručením obmedzený, v tomto prípade je jej postavenie ako spotrebiteľa vylúčené priamo zo zákona, nakoľko spotrebiteľom môže byť len fyzická osoba a spoločnosť s ručením obmedzeným je zo zákona osobou právnickou.

Na škodu právnej istoty ani v tomto prípade nie je v odbornej praxi ustálený jednotný názor.

Časť odbornej verejnosti sa prikláňa k názoru, že zákonodarca presne určil pojem spotrebiteľ, a preto aj „živnostník“ uvedený v príklade má právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy bez uvedenia dôvodu.

Druhá časť sa prikláňa naopak ku názoru, že v prípade ak si živnostník uvedenie obchodné meno a identifikačné údaje ako IČO, DIČ, IČ DPH a iné. Jedná sa o uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa obchodného zákonníka, a teda právo odstúpiť od kúpnej zmluvy bez uvedenia dôvodu na strane kupujúceho živnostníka nevznikne.

Odporúčanie:

V tejto veci sa skôr prikláňame ku názoru, že živnostník, ktorý v objednávke uvedie identifikačné údaje má záujem o uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa obchodného zákonníka, a teda nemá mať nárok na odstúpenie od zmluvy.

Živnostník má vždy možnosť tovar kúpiť ako fyzická osoba nepodnikateľ, čo na jednej strane prináša práva spotrebiteľa, avšak na strane druhej si zakúpený tovar nemôže dať do nákladov.

Výklad zákona kedy by aj živnostník mal právo na odstúpenie od zmluvy je podľa môjho názoru nesprávny, nakoľko neprimerane zvýhodňuje kupujúceho, ktorý by jednak mal vo vzťahu ku predávajúcemu práva spotrebiteľa a jednak daňové výhody, ktoré vyplývajú z jeho postavenia daňového subjektu.

V akej lehote môže spotrebiteľ od zmluvy odstúpiť ?

Táto problematika je uvedená v § 7 ods. 1 až 6 zákona č 102/2014 Z. z., a podľa môjho názoru je vysvetlená dostatočne.

V stručnosti spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy do 14 dní odo dňa:

1.prevzatia tovaru

2.uzatvorenia zmluvy o poskytnutí služby

Výnimky:

a/Predávajúci neposkytol spotrebiteľovi informácie o odstúpení od zmluvy.

Zákona č. 102/2014 Z. z uvádza:

Ak predávajúci poskytol spotrebiteľovi informácie podľa § 3 ods. 1 písm. h) až dodatočne, najneskôr však do 12 mesiacov od začatia plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 14 dňoch odo dňa, keď predávajúci dodatočne splnil informačnú povinnosť.

Ak predávajúci neposkytol spotrebiteľovi informácie podľa § 3 ods. 1 písm. h) ani v dodatočnej lehote podľa odseku 2, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 12 mesiacoch a 14 dňoch odo dňa začatia plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1.

Čo to presne znamená ?

Predávajúci poskytuje spotrebiteľovi informácie o možnosti odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu zvyčajne prostredníctvom zverejnených Všeobecných obchodných podmienok, v prípade ak tieto obchodné podmienky absentujú, alebo sú v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy do 14 dní od kedy mu predávajúci poskytol všetky informácie o možnosti odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu, pričom tieto informácie musia byť v súlade so zákonom.

b/Spotrebiteľovi nebola objednávka doručená naraz.

V uvedenom prípade sa lehota začína počítať odo dňa dodania poslednej časti objednávky a týka sa celej objednávky.

Príklad:

„Spotrebiteľ si objednal notebook a mobil. Mobil mu bol doručená ako prvý, notebook o týždeň neskôr. Lehota pre spotrebiteľa začína plynúť odo dňa doručenia notebooku a táto lehota sa týka aj mobilu aj notebooku.“

Podľa nášho názoru je táto problematika dostatočné upravená v zákone. Rozpory môžu vznikať v pojme „Neposkytnutie informácie spotrebiteľovi“, a to v prípade ak predávajúci síce má vo všeobecných obchodných podmienkach uvedené informácie o odstúpení od zmluvy. Avšak tieto informácie sú v rozpore so zákonom. V tomto prípade podľa nášho názoru predávajúci nesplnil svoju povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi informácie o odstúpení od zmluvy, nakoľko poskytnuté informáciu by boli v rozpore so zákonom a z tohto dôvodu de iure neplatné.

Akým spôsobom môže spotrebiteľ odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu ?

Problematika formy odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy je síce zákonodarcom upravená, ale opätovne aj v tomto prípade vznikajú rôzne problémy vyplývajúce z praxe.

Základný úzus je ten, že spotrebiteľ môže od zmluvy odstúpiť akoukoľvek formou. To znamená, že od zmluvy môže odstúpiť, písomne, ústne, prejavom zachyteným na inom trvalom nosiči (pod pojmom iný trvalý nosič sa myslí napr. harddisk, USB, DVD ale aj napríklad elektronická schránka). Niektoré eshopy vo svojich obchodných podmienkach majú uvedené,  že odstúpiť od zmluvy je možné iba písomne. Takéto ustanovenie je nezákonné a teda neplatné. Je potrebné si uvedomiť, že voľba formy odstúpenia od zmluvy je na strane spotrebiteľa a jeho prípadného dokazovania v prípade sporov v budúcnosti. Najistejšie pre spotrebiteľa je odstúpiť od zmluvy písomnou formou s potvrdením o odoslaní tohto prejavu predávajúcemu.

Problém:

V tomto prípade v praxi vzniká jeden závažný problém. A to doručovanie odstúpenia od zmluvy prostredníctvom emailu.

Samozrejme spotrebiteľ môže prejav odstúpenia od zmluvy adresovať predávajúcemu aj prostredníctvom emailovej adresy na emailový kontakt predávajúceho, ktorý má predávajúci zverejnený vo svojich obchodných podmienkach. V prípade ak na takýto email predávajúci odpovie, kupujúci vie preukázať, že prejav odstúpenia bol predávajúcemu doručený. Skutočný problém, ale vzniká ak na odoslaný email nepríde žiadna odpoveď.

Je možné odoslaný email považovať za riadne doručený prejav o odstúpení od zmluvy ?

Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. V prípade ak spotrebiteľ zasiela list napríklad prostredníctvom pošty. Odmietnutie prevzatia listu, alebo vrátenie nedoručeného listu sa považuje za moment jeho doručenia.

V prípade odoslania emailu sa predávajúci môže brániť, že mu email nebol z „technických“ príčin doručený alebo že mu napríklad „spadol“ do spamu.

Žiaden zákon v Slovenskej republike neupravuje „doručovanie“ emailov.

Odporúčanie

V prípade ak ste predávajúci, kontrolujte si spam a v rámci pro-zákazníckeho prístupu vybavujte aj odstúpenia doručené prostredníctvom emailovej schránky.

V prípade ak ste spotrebiteľ. Odstúpenia zasielajte písomne doporučene poštou, to je najistejší spôsob preukázania jeho zaslania. V prípade ak chcete odstúpenie zasielať prostredníctvom emailu nastavte si potvrdzovanie prečítania doručených správ.

Aký tovar, alebo službu je možné vrátiť bez udania dôvodu

Uvedenú problematiku sme už rozoberali v našom minulom článku.

Akým spôsobom môže spotrebiteľ tovar od ktorého kúpy odstupuje vrátiť ?

Možností ako spotrebiteľ môže vrátiť tovar je mnoho a zákon ho v tomto prípade žiadnym spôsobom neobmedzuje (rovnako ho nemôže obmedzovať ani predávajúci). Spotrebiteľ môže tovar vrátiť, osobne, poštou, kuriérom alebo aj inými spôsobmi.

Dôležité je si pamätať, že aj v prípade ak má predávajúci napríklad v obchodných podmienkach uvedenú adresu na zasielanie odstúpení od zmlúv, to nič nemení na skutočnosti, že spotrebiteľ môže od zmluvy odstúpiť aj v sídle predávajúceho alebo v hociktorej prevádzke predávajúceho.

Je odstúpenie emailom platné ?

Elektronická pošta je takisto považovaná za trvalý nosič dát, podľa nášho názoru je preto odstúpenie od zmluvy formou emailu platné, avšak ako sme už popisovali vyššie problémom je preukazovanie doručovania emailovej správy.

Problém

Mnoho krát sa stáva, že predávajúci má svoje sídlo len „na papieri“ a v skutočnosti svoj eshop, sklad, kanceláriu prevádzkuje na inej adrese. V tomto prípade preto predávajúcemu odporúčame aby si zriadil tzv. PO BOX alebo doposielanie zásielok aby sa mu náhodou nestalo, že si vrátený tovar spoločne s prejavom odstúpenia od zmluvy neprevezme. Ako sme už spomínali aj vrátenie neprevzatej zásielky sa považuje za jej doručenie.

V akom stave musí byť vrátený tovar ?  Čo v prípade ak vrátený tovar je poškodený ?

Častou chybou prevádzkovateľov eshopov je skutočnosť, že ako podmienku vrátenia tovaru si dávajú jeho „neporušenosť“, pôvodné balenie a ďalšie podmienky. Zákonodarca neupravuje stav v akom musí byť tovar vrátený z čoho vyplýva, že ak je eshopu vrátený tovar v akomkoľvek stave. Odstúpenie je považované za platné a predávajúci musí zákazníkovi vrátiť peňažné plnenie, ktoré od neho prijali. Následne si zníženie hodnoty tovaru jeho užívaním nad rámec bežného odskúšania môžete uplatniť od spotrebiteľa. Opäť pozor započítanie zaplatenej kúpnej ceny a „poškodenia“ tovaru nie je možné a je vylúčené priamo zákonom.

Príklad:

Spotrebiteľ si v eshope zakúpil tričko, ktoré sa rozhodol po 7 dňoch bez udania dôvodu vrátiť. Tričko, ktoré ste prijali má na sebe škvrny od jedla. V tomto prípade je predávajúci povinný vrátiť spotrebiteľovi od neho prijaté peňažné prostriedky. Následne samostatným úkonom si predávajúci môže u spotrebiteľa uplatniť zníženie hodnoty daného výrobku.

Na škodu veci uvedená problematika náhrady škody takisto nie je dostatočne upravená zákonodarcom. Zákon pracuje len s vágnym pojmom zníženie hodnoty, kedy zákon uvádza:

Odstúpením od zmluvy sú si zmluvné strany povinné vrátiť navzájom poskytnuté plnenia. Spotrebiteľ zodpovedá len za zníženie hodnoty tovaru, ktoré vzniklo v dôsledku takého zaobchádzania s tovarom, ktoré je nad rámec zaobchádzania potrebného na zistenie vlastností a funkčnosti tovaru. Spotrebiteľ nezodpovedá za zníženie hodnoty tovaru, ak si Predávajúci nesplnil informačnú povinnosť o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy podľa § 3 ods. 1 písm. h).  Zákona č. 102/2014 Z. z.

Čo si predstaviť pod pojmom zníženie hodnoty ?

Podľa nášho názoru je zníženie hodnoty tovaru. Hodnota, ktorá je rozdielom ceny tovaru pred jeho použitím a po jeho použití. Opätovne na škodu veci zákon neuvádza či sa jedná o zníženie hodnoty tovaru za ktorý ho vy ako predávajúci obstaráte alebo za ktorý ho vy ako predávajúci predávate spotrebiteľovi. Je potrebné si uvedomiť, čo je myslené pod vágnym pojmom zníženie hodnoty tovaru. Neoprávnené zníženie hodnoty tovaru je de facto, škoda ktorú vám spotrebiteľ spôsobil neprimeraným „skúšaním“ tovaru. Škoda, ktorá vznikne má byť v prvom rade nahradená prinavrátením veci do pôvodného stavu (napríklad náklady na čistenie tovaru). V prípade ak to nie je možné nasleduje možnosť náhrady škody zaplatením vzniknutej škody.

Riešenie problému

V prvom rade musíme povedať, že riešenie je problematické a je časovo náročné.

Postupovali by sme takto: V prvom rade by sme spotrebiteľa vyzvali k úhrade sumy za zníženie hodnoty tovaru a upozornili ho, že v prípade ak výzve nevyhovie obrátime sa nárokom na súd, pričom náš nárok môže byť zvýšený o ďalšie náklady napr. súdny poplatok, odmena advokáta, znalecký posudok a.i..

V prípade ak uvedenému nároku spotrebiteľ nevyhovie, je potrebné určiť o akú hodnotu bol tovar znížený a spôsob ako zníženie hodnoty preukázať.

Čo sa týka určenia zníženej hodnoty tú by mal určiť znalec, pričom by mal stanoviť hodnotu daného tovaru vzhľadom na čas a okolnosti poškodenia (totožné vykonávajú znalci napríklad pri motorových vozidlách). Čo sa týka preukázania poškodenia vráteného tovaru, je dôležité čo najskôr si vrátený tovar zadokumentovať napríklad za pomoci fotografií pri jeho preberaní.

Čo v prípade ak je vrátená len časť objednávky ?

Častou otázkou v praxi je aj prípad ak spotrebiteľ vráti len časť objednávky.

Príklad

Spotrebiteľ si zakúpil telefón a notebook. Odstúpil od zmluvy a vrátil telefón pričom notebook si ponechal.

Aj v tomto prípade predávajúci postupujú rozlične. Niektorí spotrebiteľovi vrátia časť platby za telefón, pričom za dopravu mu peniaze nevrátia. Niektorí spotrebiteľovi vrátia aj platbu za dopravu.

V prvom rade je potrebné si uvedomiť čo je tzv. „vrátenie tovaru.“ Pod týmto pojmom je myslené odstúpenie od spotrebiteľskej zmluvy bez uvedenia dôvodu na základe Zákona č. 102/2014 Z. z. V zmysle uvedeného kúpna zmluva zaniká od jej počiatku a obe zmluvné strany si musia vrátiť to čo od seba navzájom prijali (spotrebiteľ tovar, predávajúci peniaze), za podmienok určených zákonom.

To znamená, že neexistuje v zmysle vyššie uvedeného zákona úprava inštitútu „ odstúpenie od časti kúpnej zmluvy“, de facto spotrebiteľ v prípade odstúpenia musí vrátiť všetky tovary.

Uvedená skutočnosť pomáha predchádzať aj špekuláciám, kedy spotrebiteľ by si zakúpil napríklad 2 výrobky a jeden by vrátil len z toho dôvodu aby mu boli vrátené aj peniaze za dopravu.

Samozrejme je možné v rámci voľnosti zmluvných vzťahov sa so spotrebiteľom dohodnúť, že môže vrátiť jeden zakúpený tovar, ale v tomto prípade sa nejedná o inštitút odstúpenia od zmluvy bez uvedenia dôvodu, ale de facto o dohodu dvoch zmluvných strán.

Načo má spotrebiteľ nárok a akým spôsobom musí predávajúci vrátiť peniaze spotrebiteľovi ?

Spotrebiteľ má nárok na vrátenie celého plnenia, ktoré predávajúcemu poskytol. V jednoduchosti povedané to čo predávajúcemu zaplatil. To mu musí predávajúci aj vrátiť. Výnimku tvorí § 9 ods. 3 Zákona č. 102/2014 Z. z. v platnom znení, kedy:

Predávajúci nie je povinný uhradiť spotrebiteľovi dodatočné náklady, ak si spotrebiteľ výslovne zvolil iný spôsob doručenia, ako je najlacnejší bežný spôsob doručenia ponúkaný Predávajúcim. Dodatočnými nákladmi sa rozumie rozdiel medzi nákladmi na doručenie, ktoré si zvolil spotrebiteľ, a nákladmi na najlacnejší bežný spôsob doručenia ponúkaný Predávajúcim.

Príklad:

„Predávajúci ma stránke možnosti dopravy Slovenská pošta v cene 2 Eur a Kuriérska služba v cene 3 Eur. V prípade ak si kupujúci zvolí kuriérsku službu a od zmluvy odstúpi. Predávajúci je poivnný mu vrátiť len 2 Eurá za najlacnejšiu bežnú formu dopravy, ktorú ponúka“

Čo sa týka vrátenia peňazí predávajúci musí spotrebiteľovi vrátiť peniaze rovnakým spôsobom ako mu spotrebiteľ za objednávku zaplatil. Predávajúci (aj keď sa tak často stáva) nesmie vrátenie peňazí podmieňovať napríklad uvedením čísla bankového účtu. Ak spotrebiteľ zaplatí prevodom, peniaze mu majú by vrátené prevodom, ak kartou tak vrátené na kartu. Uvádzame, že spôsob vrátenia nie je možné spotrebiteľovi prikázať, ale je možné sa s ním dohodnúť, a teda v prípade dohody je možné vrátiť peniaze spotrebiteľovi aj inou formou ako za tovar platil.

Problémy:

Tak ako v každej oblasti aj v tomto prípade vznikajú určité nejasnosti a problémy. Z praxe viem, že najviac sa opakujú dve otázky: 1. Ako je to s vrátením platby za dobierku a 2. Ako vrátiť peniaze v prípade ak spotrebiteľ platil formou dobierky.

Príklad:

Eshop ponúka 2 formy platieb, a to platbu kartou – zadarmo a platbu formou dobierky v cene 1 Eur. Spotrebiteľ si zvolí formu platby dobierkou. Tovar je mu doručený on za tovar zaplatil. Po 7 dňoch od zmluvy odstúpil a vrátil tovar naspäť eshopu. Ako a koľko mu má eshop vrátiť peňazí ?

Čo sa týka formy vrátenia peňazí, nie je spotrebiteľovi možné vrátiť peniaze dobierkou. Najbližšia forma vrátenia peňazí s ohľadom na skutočnosť, že predávajúcemu je známa adresa spotrebiteľa je vrátenie peňazí poštovou poukážkou na adresu.

Čo sa týka otázky akú sumu je potrebné vrátiť spotrebiteľovi je jasná odpoveď cena tovaru + cena za najlacnejšiu bežnú formu dopravy. Zostáva ale otázka čo s cenou za dobierku ?

Podľa nášho názoru je potrebné rozlišovať dva rôzne príklady ku účtovaniu dobierky. Niektoré eshopy majú dobierku uvedenú priamo v doprave napríklad:

Doprava kuriérom s dobierkou cena 4 Eur.

Doprava kuriérom platba vopred na účet cena 3 Eur.

Naopak niektoré eshopy majú dobierku ako samostatnú položku pri forme platieb napríklad:

Platba kartou online cena 0 Eur

Platba formou dobierky cena 1 Eur.

Na záver uvádzam, že ani na túto otázku neexistuje presná odpoveď alebo záväzné stanovisko kontrolných orgánov. Opätovne pracujeme s vágnymi pojmami ako napríklad dodatočné náklady alebo bežný spôsob doručenia.

Podľa nášho názoru v prvom prípade má spotrebiteľ nárok len na vrátenie sumy 3 Eur nie 4 Eur. V druhom prípade má spotrebiteľ nárok aj na vrátenie 1 Eur za cenu dobierky.

Ako teda postupovať pri vybavovaní odstúpenia od zmluvy bez uvedenia dôvodu?

Komplexnosť problematiky odstúpenia od zmluvy sme popísali v texte vyššie. Aj napriek tomu, že po prečítaní textu sa môžete cítiť zhrozený skutočnosť je taká, že väčšina spotrebiteľov zasiela tovar v poriadku pričom uvedie číslo účtu kam máte peniaze zaslať.

Odporúčame takýto postup:

1.Prijatie vráteného tovaru

2.Kontrola jeho stavu

3.Oznámenie spotrebiteľovi emailom, že tovar bol prevzatý a peniaze mu budú vrátené. V prípade ak spotrebiteľ nezadal číslo účtu. Požiadať oň.

4.Vystavenie dobropisu

5.Vrátenie peňazí na účet spotrebiteľa

V prípade ak aj napriek tomu článku by ste narazili na problém a nevedeli si sním rady, neváhajte nás kontaktovať, prostredníctvom nášho kontaktného formulára.