V dnešnom článku si z právneho ale aj laického hľadiska rozoberieme lehoty na vybavenie reklamácie pred a po novele zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedené lehoty sú platné ako pre eshopy tak aj pre tzv. „kamenné prevádzky“.
Pre porovnanie sú aktuálne pre nás zaujímavé 3 právne režimy lehôt pre vybavenie reklamácie, a to:
1.Režim platný do 21.07.2020 /Lehota a postup vybavovanie reklamácie bol upravený v Zákone o ochrane spotrebiteľa zákon č. 108/2024 Z. z./
2.Režim platný od 21.07.2020 do 31.06.2025 /Lehota a postup vybavovania reklamácie bol upravený v Zákone o ochrane spotrebiteľa zákon č. 108/2024 Z. z./
3.Režim platný od 31.06.2025 /Lehota a postup vybavovania reklamácie je upravený v Občianskom zákonníku zákon č. 40/1964 Zb./. Po novom reklamačné konanie je označené ako konanie o vytknutí vady.
Zásadnou otázkou v prípade vybavovania reklamácií je problematika lehôt a ich plynutia pre prípad jej vybavenia, teda pre prípad ukončenia reklamačného konania.
Dnes platný právny režim uvádza, že obchodník /predávajúci/ ma na vybavenie reklamácie 30 dní, pričom zákon ďalej uvádza, že táto lehota začína plynúť odo dňa vytknutia vady, ak dlhšia lehota nie je odôvodnená objektívnym dôvodom, ktorý predávajúci nemôže ovplyvniť.
Aktuálne je veľký problém, že zákon neupravuje a žiadnym spôsobom nerieši problém kedy nastane situácia v ktorej síce spotrebiteľ vytkne vadu /reklamuje tovar/ avšak predávajúcemu nepredloží reklamovaný tovar.
Tento problém bol v minulosti odstránený v právnom režime platnom od 21.07.2020 do 31.06.2025, kedy zákon uvádzal, že táto 30 dňová lehota na vybavenie reklamácie začala plynúť až dňom doručenia alebo sprístupnenia reklamovaného tovaru, čo v momentálnom právnom režime neplatí.
Ďalšou problematickou otázkou je predĺženie alebo určenie dlhšej ako 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie, a to z objektívnych dôvodov. Zákon nikde neuvádza čo je myslené pod „objektívnymi“ dôvodmi.
V otázke doručenia reklamovaného tovaru v praxi môžu nastať 2 rozdielne situácie.
1.Spotrebiteľ reklamuje tovar pričom priamo pri reklamačnom prejave doručí predávajúcemu aj reklamovaný tovar. Predávajúci spotrebiteľovi predloží potvrdenie o prijatí reklamácie, v ktorom uvedie lehotu na vybavenie reklamácie. Následne predávajúci reklamáciu vybaví, a to jej uznaním alebo zamietnutím a spotrebiteľovi doručí reklamovaný tovar spolu s protokolom o vybavení reklamácie.
2.Druhá situácia je zložitejšia. Spotrebiteľ napríklad písomne, emailom alebo aj osobne reklamuje zakúpený tovar avšak reklamovaný tovar predávajúcemu nedoručí. Už v momente prijatia reklamačného prejavu musí predávajúci spotrebiteľovi vydať potvrdenie o prijatí reklamácie a musí určiť lehotu na jej vybavenie. Problém je ten, že predávajúci nemá v dispozícii reklamovaný tovar. Čo v danom prípade môže predávajúci robiť ?
Odpoveď na túto otázku je sporná a nejasná. V minulom právnom režime odpoveď bola zrejmá. Lehota na vybavenie reklamácie sa predlžovala až do momentu doručenia reklamovaného tovaru. Aktuálne v prípade ak síce spotrebiteľ tovar reklamoval, avšak reklamovaný tovar nedoručil predávajúcemu ma predávajúci dve možnosti, žiaľ ani jedno z uvedených riešení doposiaľ nebolo potvrdené praxou Slovenskej obchodne inšpekcie alebo súdov.
1.Oznámenie predĺženia lehoty spotrebiteľovi z dôvodu, nesprístupnenia reklamovaného tovaru na posúdenie.
2.Zamietnutie reklamácie v 30 dňovej lehote z dôvodu nesprístupnenia reklamovaného tovaru na posúdenie.
V otázke predĺženia alebo určenia dlhšej ako 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie z objektívnych dôvodov nastáva problém, čo možno stanoviť ako objektívny dôvod.
Uveďme si príklad, ktorý často vyplýva priamo z praxe. Spotrebiteľ reklamuje zakúpený výrobok. Predávajúci určí napríklad 60 dňovú lehotu na vybavenie reklamácia a ako objektívny dôvod stanový skutočnosť, že v zmysle popísaných vád výrobku. Výrobok musí odoslať na odborné posúdenie výrobcovi, čím sa predĺži zákonná lehota na vybavenie reklamácie.
Otázkou je či je tento postup správny, a či je odvolanie sa na výrobcu objektívnym dôvodom na predĺženie reklamačného konania. Podľa môjho názoru sa nejedná o dôvod objektívny ale o dôvod subjektívny.
Žiaľ na túto otázku dá odpoveď až budúca prax orgánov štátnej správy.
Najnovšie komentáre